Potlesk, prosím

Potlesk, prosím

Týka sa to výsostne nás, Slovákov a Čechov? Neviem to posúdiť, keďže inde kultúrne podujatia toľko nenavštevujem. U nás je to už ale taká klasika. Či som v divadle, či na koncerte, história sa vždy opakuje…

Naposledy som tomu bola svedkom na úžasnom podujatí The World of Hans Zimmer. Tohto muža a jeho hudbu milujem. Je to pre mňa žijúca legenda a neskutočne obdivujem jeho aj všetkých jeho spolupracovníkov, hudobníkov… V Bratislave vystúpil zatiaľ dvakrát, na oboch koncertoch som bola, a tak som si nemohla nechať ujsť ani tretie podujatie pod jeho taktovkou.

Bolo to nádherné. Zimným štadiónom Ondreja Nepelu sa rozozneli tie najkrajšie filmové melódie v podaní symfonického orchestra s desiatkami talentovaných hudobníkov z rôznych kútov sveta. Jednoducho krásny kultúrny zážitok.

O kultúre však nebolo možno hovoriť v momente, keď sa po poslednej pesničke orchester začal pred publikom ďakovne klaňať. Od väčšiny divákov si právom vyslúžili standing ovation. Žiaľ, vtedy prišiel na rad aj ten trápny moment, keď hŕstka neúctivých divákov začala zo štadióna odchádzať.

Dreli sa pred v stoji tlieskajúcimi divákmi čo najrýchlejšie k východu. Verím, že niektorí z nich mali pádny dôvod, prečo odísť predčasne. Myslím však, že väčšina z nich to robila z čisto egoistických dôvodov, ktorými zvyčajne sú: „Poďme rýchlo, kým nie sú obsadené všetky wécka.“, „Poďme do šatne, kým tam nie je veľa ľudí.“, „Poďme rýchlo, lebo za chvíľu si už nebudeme vedieť zohnať taxík.“

Ľudia, prosím, nerobme to. Je to nevhodné. Počas toho, ako celý orchester stál na pódiu, klaňal sa a tešil potlesku, cezo mňa prekročilo asi 6 ľudí. Dvaja z nich mi stúpili na nohu. Hanbila som sa za nich. Veľmi.

A napokon, viete čo? Tá pieseň, po ktorej odišli ešte nebola posledná. Krátko po tom, čo viacerí diváci opustili svoje miesta, orchester zahral prídavok. Bol to soundtrack k filmu Piráti z Karibiku😊.

Myslím, že by si ho boli radi vypočuli aj tí, čo už vonku volali taxík. Snáď sa teda do budúcna poučia a neodídu, kým účinkujúci ešte stoja pred nimi na pódiu…

About Zuzana Uličná

Milujem hudbu. Vychutnať si viem takmer akýkoľvek žáner. Vstupenky preto kupujem ako na symfonické orchestre, tak aj na tanečné podujatia s elektronickou hudbou. Rada sa s Vami podelím o moje zážitky formou článkov.

Darček na poslednú chvíľu

Darček na poslednú chvíľu

No tak, priznajte sa. Koľkokrát za rok sa Vám to asi tak stane? Ja milujem darčeky. Omnoho radšej ich dávam ako dostávam, a predsa sú vždy prípady, keď zabudnem, nestihnem…

Tak ako naposledy. Bola nedeľa, pól deviatej večer. Správne čítate. Nedeľa večer, a zároveň deň, kedy má moja kamoška narodeniny. Spomenula som si na to v momente, keď pridala fotku samej seba ako sfukuje na torte sviečky v tvaroch čísla 2 a 9. Panebože.

Takáto som ja kamarátka? Blyslo mi okamžite v hlave. Pred očami som ihneď mala ten moment, keď ma pred pár mesiacmi, na moje narodeniny, prekvapila v práci s kyticou a čokoládou v ruke.

Táto situácia vyžaduje okamžité riešenie. Nič extra kreatívne teraz asi nevymyslím, tak nasledujú na rad moje obľúbené poukážky. Na masáž? Na večeru? Nie. Príliš obyčajné… Chcem, aby sme si na seba našli čas, boli chvíľu spolu.

No predsa kultúra! Som síce stará škola a milujem ten pocit držať v ruke ešte teplo vytlačenú vstupenku, no v nedeľu večer asi zázrak naozaj nevykúzlim. Navyše, prekvapiť kamarátku s malým dieťaťom zaklopaním na dvere takto večer, by asi tiež nebolo najvhodnejšie.

Na stránke www.ticketportal.sk teda do vyhľadávača napíšem Darčekové poukážky, klikám na tie v hodnote 30 eur, do košíka pridám dva kusy. Vyberám darčekový dizajn, vkladám vlastné venovanie, zadávam kamarátkin e-mail a platím.

Hotovo. Trvalo to dve minúty. O ďalšie dve minúty mi pípne správa od kamarátky. „Ty koza, ďakujem ti strašne moc. Veľmi si ma potešila. Rada s tebou pôjdem do divadla, na koncert, kamkoľvek. Niečo dobré vyberiem a ide sa na dámsku jazdu bez chlapov😊“.

Fuh, tomu hovorím len tak tak.

About Zuzana Uličná

Milujem hudbu. Vychutnať si viem takmer akýkoľvek žáner. Vstupenky preto kupujem ako na symfonické orchestre, tak aj na tanečné podujatia s elektronickou hudbou. Rada sa s Vami podelím o moje zážitky formou článkov.

Na operu do New Yorku už nemusíte kupovať letenky!

Na operu do New Yorku už nemusíte kupovať letenky!

Vidieť naživo predstavenie v najslávnejšom opernom dome, Newyorskej metropolitnej opere, je pre slovenského fanúšika žánru snom, aký sa ani neodváži snívať pre jeho nedostupnosť. Ale… naozaj je taký nedostupný? Vďaka spojeniu umenia a moderných záznamových technológií dnes už nemusíte po zážitkové zimomriavky lietať do New Yorku. New York priletí k vám.

Operná turistika nie je lacná

ESTA víza, letenky a ubytovanie v jednej z najdrahších metropol na svete, áno, aj toto musí „zacvakať“ operný fanúšik túžiaci vidieť predstavenie v top opernom dome na svete. Nehovoriac o cene za samotnú vstupenku, ktorá sa v prípade prémiových miest na sedenie môže vyšplhať na bezmála päťsto dolárov na osobu.

A keď pre vás peniaze nie sú problém, tým môže byť už len samotné zháňanie lístkov. Noblesa spojená s menom MET ide totiž ruka v ruke s vychytenosťou a enormným záujmom o tamojšie predstavenia. Ponuka jednoducho nestačí pokryť dopyt divadelných nadšencov a zážitkových turistov, obzvlášť pri limitovaných eventoch, ako sú premiéry. Viete ale, že v Metropolitnej opere už viac ako osemdesiat rokov vychádzajú v ústrety publiku, ktoré nemá možnosť sedieť v hľadisku?

Od rádia k filmu

Všetko sa začalo revolučným počinom vysielať priame prenosy z operných vystúpení do éteru. Newyorská operná scéna číslo jeden k nim pristúpila ešte v roku 1931 a popri mnohých oceneniach sa táto iniciatíva teší aj titulu najdlhšie vysielaného programu klasickej hudby v histórii rozhlasu.

Dnes, o takmer deväťdesiat rokov neskôr, sa vďaka zdokonaleniu technológií môžeme preniesť do priestorov MET nielen ako poslucháči, ale aj ako diváci. Filmovanie predstavení sprístupnilo tamojšiu operu pre divákov vyše 70 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky.

Cyklus prenosov vybraných opierNew Yorku funguje už pätnástu sezónu a pracovníci MET berú svoj džob priblížiť zážitok zo špičkovej opery masám veľmi zodpovedne. Na čoraz prepracovanejšiu technickú kvalitu transformovania divadelnej formy do filmovej dozerá produkčný tím porovnateľný s veľkosťou štábu oscarovej ceremónie!

Na diaľku a predsa zblízka

Skratka HD sľubuje obrazové rozlíšenie vysoko prevyšujúce kvalitu formátu DVD a zvuk sa prenáša priestorovým šesť-kanálom 5.1. Kamera filmujúca dianie na javisku nielenže supluje oko diváka, ale svojimi technickými možnosťami prináša upgrade vizuálneho zážitku, aký by vám nedali ani najdrahšie prémiové miesta v divadle.

Čistý výhľad na scénu doplnený detailmi na tváre účinkujúcich dovolia vyniknúť talentu celého tvorivého tímu od hercov až po osvetľovačov. A vy toto všetko môžete zažiť už s 15-eurovým lístkom, ktorý si ako hometicket pohodlne kúpite pár kliknutiami bez vstávania z gauča.

MET na Slovensko prináša bratislavské divadlo Aréna. To špeciálne pri príležitosti prestížnej spolupráce zainvestovalo do technického vybavenia a zakúpilo širokouhlé premietacie plátno spolu so zvukovým systémom Dolby Surround. Samozrejmosťou je profesionálny slovenský preklad anglických titulkov.

Tak čo vy na to, dáte šancu netradičnému divadelno-filmovému rande? Premiéra Donizettiho opery Maria Stuarda (Mária Stuartová) sa na to hodí ešte aj svojím príhodným načasovaním v máji, mesiaci lásky…

Luka Šulić: Aj s violončelom viete spustiť revolúciu

Luka Šulić: Aj s violončelom viete spustiť revolúciu

Čo si predstavíte, keď sa povie violončelo? Jemnučké tóny Dvořáka či Bacha v prítmí koncertných hál, kde sa blyštia elegantné róby dám a motýliky pánov? Luka Šulić (32) vám ukáže, že tento sláčikový nástroj je stavaný aj na drsnejšie výzvy. Svetoznámy chorvátsky violončelista prichádza do Bratislavy s hudobnou šou, ktorá prepisuje históriu.

Prvý v dejinách hudby

V marci Luka Šulić predvedie v Bratislave nielen svoju virtuozitu, ale aj rebelantstvo. S programom Vivaldi & More plánuje prekopať skladateľovo ikonické barokové dielo Štyri ročné obdobia, takže po stovkách tradičných husľových nahrávok sa dočkáme úplne nového, invenčného spracovania. Luka je prvým interpretom na svete, kto si trúfa upraviť látku pre sólové violončelo.

Po tomto ojedinelom zážitku však ešte svojmu violončelu nedá vydýchnuť, v druhej časti koncertu pridá do repertoáru filmové a rokenrolové variácie. Prečo? Lebo búrať konvencie a žánrové hranice ho jednoducho baví. „Ak viete, ako na to, ľudia ocenia klasický hudobný nástroj a zároveň sa ľahko stotožnia s modernými tónmi. Stali sme sa známymi aj vďaka stieraniu žánrových hraníc medzi rockom, popom a klasikou,“ hovorí violončelista, známy hlavne z dua 2Cellos.

35-miliónový Michael Jackson

„Aj to, čo predvediem v Bratislave, bude v štýle 2Cellos, akurát s jedným violončelom a s úžasným husľovým orchestrom, ktorý ma bude sprevádzať,“ približuje pre Ticketportal.sk Luka, ktorý sa tentoraz predstaví sólo bez svojho parťáka Stjepana Hausera. Práve s ním spustil pred siedmimi rokmi „violončelovú revolúciu“, keď v júli 2013 zverejnili na Youtube sláčikovú verziu Jacksonovho hitu Smooth Criminal. Dnes je rok 2020 a video si pozrelo bezmála 35 miliónov divákov!

„Keď odmala vyrastáte s klasickou hudbou, naučí vás to disciplíne, poctivej práci a oddanosti umeniu. Snažím sa byť človekom, ktorý uvažuje o budúcnosti a nie je väzňom minulých úspechov.“

Luka Šulić

violončelista

S nohami na zemi

To, čo nasledovalo po raketovom kariérnom štarte, opisuje samotný Luka ako „jednu šialenú, šialenú jazdu.“ Pozvanie na turné s Eltonom Johnom, nahrávanie albumov, vystúpenia v popredných koncertných sieňach sveta, televízne účinkovanie a kolotoč slávy, z ktorého sa môže veľmi ľahko zakrútiť hlava. Nie však Lukovi, ten stojí nohami pevne na zemi. „Keď odmala vyrastáte s klasickou hudbou, naučí vás to disciplíne, poctivej práci a oddanosti umeniu. Snažím sa byť človekom, ktorý uvažuje o budúcnosti a nie je väzňom minulých úspechov.“z ktorého sa môže veľmi ľahko zakrútiť hlava. Nie však Lukovi, ten stojí nohami pevne na zemi. „Keď odmala vyrastáte s klasickou hudbou, naučí vás to disciplíne, poctivej práci a oddanosti umeniu. Snažím sa byť človekom, ktorý uvažuje o budúcnosti a nie je väzňom minulých úspechov.“

Nikto mu nediktuje

Keď sme sa ho pýtali, či sa na ňom po rokoch predsa len nepodpisuje únava z povolania a hudba pre neho nestratila kus zo svojho čara, ubezpečil nás, že niečo také nehrozí. „Hranie je pre mňa stále rovnako magické ako na začiatku. Na mojom živote a mojej hudobnej dráhe je úžasné to, že mi nik nekáže, čo mám a čo nemám hrať. Na rozdiel od mnohých iných hudobníkov si teda užívam absolútnu tvorivú slobodu. Rád si vyberám látky, s ktorými sa treba kus potrápiť, lebo sa mi páčia výzvy.“ 

Zašomre si na cudzích koncertoch?

Prirodzene nás teda zaujímalo, či sa náročnosť na seba pretavuje aj do náročnosti na iných a či mu perfekcionizmus nebráni užívať si koncerty ako radový poslucháč či divák. Je Luka Šulić ušomraný fanúšik? „Pravdou je, že ako profesionálny hudobník mám zrejme vyššie nároky než iní ľudia, no snažím sa chodiť na koncerty bez prehnane kritického nastavenia mysle a skôr sa dívať na zážitok ako na celok. Na emóciu, na energiu. Keď mnou niečo pohne, tak mnou niečo pohne. Keď nie, tak nie. Mám otvorenú hlavu aj dušu. Ak ma hudobné vystúpenie chytí za srdce, technické chyby si vôbec nevšímam.“

Luka Šulić pozdravuje slovenských fanúšikov

„Ahoooj, Slovensko! Neviem sa dočkať, kedy prídem do Bratislavy! Rád chodievam do vášho mesta. Spravím všetko preto, aby ste si z môjho koncertu odniesli ten najlepší zážitok. Bude to plné strhujúcej, emotívnej, nádhernej klasiky, ale aj filmovej hudby a rokenrolu.“

Pozrite si informácie o koncerte v Bratislave.

Z akčného „života“ vstupenky

Z akčného „života“ vstupenky

Ak práve nepatríte k zberateľom vstupeniek, je to pre vás zrejme len brána k zážitkom, papier na vyhodenie alebo elektronický dokument na vymazanie. Čo tak pozrieť sa na lístok z trochu iného uhla pohľadu? Aká bola jeho cesta od hlinených žetónov cez kostené medailóny až po e-ticket?

Od zorganizovaných Rimanov k chaotickým Britom

Asi vás neprekvapí, že prvé vstupenky si ľudia vymieňali na divadelných podujatiach. V antike to bola jedna z najrozšírenejších kultúrneho vyžitia. Už starovekí Rimania pred vstupom do arény obdržali žetóny z hliny približnej veľkosti centu a s vygravírovaným miestom na sedenie.

Čo mali Rimania dávno podchytené, potrebovali Briti ešte len objaviť. So sedením v londýnskych divadlách v polovici osemnásteho storočia to bol totiž chaos nad chaos. Nejedna rodina zbytočne márnila hodiny úpravou imidžu a cestovaním kočom na predstavenie, ktoré si napokon nepozrela. Pri vchodových dverách divadla bolo síce možné zaplatiť za vstup, ale žiaden lístok ste nedostali a počet ľudí sa kontroloval len odoka, takže garancia miesta na sedenie bola nulová. O bezpečnosti podujatia, ktoré nazerá na kapacitu priestoru skôr intuitívne ako logicky, ani nehovoriac!

Menšia ticketingová revolúcia prebehla v roku 1755, keď britským divadelným manažérom napadlo vydávať takzvané šeky, čo boli predplatené lístky na konkrétne predstavenia. Vďaka tomuto systému konečne vedeli producenti zmapovať, koľko ľudí majú v sále, aj koľko peňazí im predaj lístkov vynesie.

Lístky z kostí aj v tvare bejzbalky

A ozaj, píšeme síce o šekoch, čo bolo ich oficiálne označenie, ale pre lepšiu predstavu treba dodať, že tvarovo mali bližšie k minciam. Najčastejšie sa vyrábali z bronzu, prípadne z ešte ekonomickejšej mosadze. Keď sa v opere zaviedli abonentky pre stálych patrónov, medailóny kruhového či oválneho tvaru boli vyhotovované zo zvieracích kostí pre dobrú tvrdosť a odolnosť materiálu.

Pýtate sa, kde je papier? Ten sa v ticketingu začal používať relatívne neskoro, na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. A veľmi rýchlo sa stal sám o sebe reklamnou plochou, na ktorej kreatívni grafickí dizajnéri predvádzali svoj talent.

Nezvyčajnými papierovými vstupenkami sa preslávili predovšetkým športové podujatia v USA. Bejzbal, ktorý je v zámorí populárny ako u nás hokej (ak nie ešte viac), má na konte pár skutočne invenčných kúskov. Kto dnes vlastní vstupenky na hru zo štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia, spokojne si mädlí ruky, pretože majú mastnú zberateľskú hodnotu. Tlačili ich v tvare bejzbalovej loptičky či rukavice nahadzovača.

Aj lístky na hudobné koncerty či festivaly šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sú pre zberateľov niečím podobným ako zlatý tiket Willieho Wonku. Nie sú len záležitosťou nostalgie, ale reálnou investíciou, ktorej hodnota sa v zberateľskom svete môže vyšplhať na šesťciferné sumy.

Internet ako game changer

Model predaja lístkov cez distribučné siete, teda už pripomínajúci ten súčasný, sa začal vo svete využívať koncom osemdesiatych rokov. Ľuďom to značne uľahčilo lov zážitkov, no stále ešte boli limitovaní návštevou predajného miesta.
Až z príchodom internetu sa systém ticketingu definoval úplne nanovo. Dnes stačí pár klikov a vstupenku máte vo vrecku… či, aby sme boli historicky presnejší, v smartfóne. Virtualizácia značne zjednodušila získavanie vstupeniek, lenže priniesla tiež nový problém. Falzifikáty.

O tom, ako odhaliť falošné vstupenky a nenaletieť špekulantom, napíšeme zas niekedy nabudúce. Zatiaľ aspoň jedna rada nad zlato – kupujte vstupenky výhradne na mieste, ktoré vám garantuje ich pravosť. A fakt, že tento článok čítate na blogu Ticketportal.sk je dobrým znamením, že už ste také miesto objavili.

Sundance festival: Miesto, kde to tancuje

Sundance festival: Miesto, kde to tancuje

Minulý rok v lete sme si dali s kamarátkou cieľ, že vymetieme pár letných festivalov. Ako prvý padol Sundance festival. Hneď po dohode sme si cez internet zakúpili vstupenky, aby sa nám ešte ušli a neodišli zo Zemplínskej Šíravy s dlhým nosomtings.
Nastal deň D a my sme išli autobusom na miesto M. Mali sme menšiu obavu, či správne vystúpime, ale tá nás hneď prešla, ako všetci pasažieri vystúpili na rovnakej zastávke. Vedeli sme, že sme správne. Lúč. Lúče Slnka. Sun. Tanec. Dance.

Challenge na Sundance festivale

Čakala nás ďalšia challenge. Nájsť stanové mestečko a postaviť stan. Všetko sme zvládli. Susedstvo bolo priateľské, hneď sme vytvorili „stanobranu“.

Otvorili sa brány areálu. Boli sme skontrolované a opáskované. S páskou na ruke už mohla začať pravá festivalová zábava. Najprv sme si boli omrknúť terén. K dispozícii boli rôzne stánky s občerstvením a oddychová zóna v stanoch, ktorá sa nám na ďalší deň veľmi hodila.

Nasledovalo ťažké rozhodovanie, čomu dáme z line upu prednosť. Tento festival sme si vybrali najmä kvôli atmosfére, zábave a spoznávaniu ľudí. Priznávam, nie sme poslucháčky tanečnej hudby. Avšak nakoniec sme jej prišli na chuť. Postupne sme sa dostávali do tanečného rytmu. V piatok nás najviac oslovili tracky od Cida a Maireeho. Pretancovali sme skoro celú noc.

Ráno bolo náročné. Prebrala nás sprcha a káva. Sobotný deň sme využili na výlet do Michaloviec a prechádzku popri Zemplínskej Šírave. Keď sme už boli pri druhej najväčšej vodnej priehrade na Slovensku, tak prečo to nevyužiť a nepozrieť si ju aj z vodnej hladiny. Previezť sa na motorovom člne bol nezabudnuteľný zážitok.

Dlhá noc a skvelá hudba

Na festivale nás čakala dlhá noc so skvelou hudbou od Dinela, Drahosha, Offaiaha alebo Dlugosha. Všetci mali niečo do seba, ale títo DJi boli headlineri. Pred nimi bol ešte aj iný zaujímavý program. Napríklad showka ženskej tanečnej skupiny, ktorá si vyslúžila veľký potlesk najmä od mužskej časti publika. Nám zaimponoval tanečný štýl, svetlá a celé prevedenie v štýle z budúcnosti ako z roku 2200. Neskoro v noci zábavu prerušil dážď. Aj keď zmoknúť v letnej búrke môže byť osviežujúce, ale vtedy nebol vhodný čas na tento druh romantiky. Našťastie, sme sa mali všetci, kde skryť. Stany v chill out zóne boli dostatočne veľké. Keď prestalo pršať, ešte sme si užili chvíľu tanca pod nočnou oblohou a chceli sme ísť do nášho stanu. Ale prihovorili sa nám sympatickí chalani a prehovorili nás, nech si ideme s nimi zatancovať. Tancovali a rozprávali sme sa až do rána. Unavené, ale spokojné s kopou zážitkov a nových kamošov, sme sa vrátili domov

Pre nás bol 12. ročník Sundance festivalu  takýto. Aký bude 13. ročník presne neviem, ale určite bude minimálne taký super ako minulý. Môžete si vytvoriť svoje zážitky a tešiť sa na DJov ako Drahosh, Dinelo, Reybo and Oster a ďalších. Určite sa tam vidíme!
Hudba od Adama Ďuricu stále v ušiach

Hudba od Adama Ďuricu stále v ušiach

Obliekam si prvé tričko, čo na mňa vyskočí zo skrine. Po ceste, keď zatváram dvere, ešte dopíjam posledný dúšok kávy a utekám. Pozerám von: začala sa silná búrka, no ešte som nezmokol. Jemným šprintom utekám na električku. Spokojne si sadám, s úsmevom na tvári. Sadám si vedľa mladého muža, ktorému zo slúchadiel hraje: Len ty ja a mandolína. A tak sa započúvam a pozerám von oknom. V aute sedí mladá baba, ktorá práve ťukla auto pred sebou, lebo v zrkadielku dolaďovala linku na pravom oku. Snáď sa jej v hlave ozýva „Ja neľutujem. Pred prácou ešte vybehnem do obchodu. Niekde v pozadí z reproduktora počuť známu melódiu. Zatiaľ mi to nedochádza. Až keď si začnem podupávať nohou a postupne sa hýbať do rytmu, tak rozoznám aj známe slová zatancuj si so mnou...

Miesta počúvania hudby sú rozmanité. Dá sa počúvať úplne všade. Ale niektoré sú vhodnejšie pre určitý druh hudby. Napríklad taká operná hudba. Každý si predstaví divadlo. Elektronická hudba je zase spájaná s diskotékou. Ale čo napríklad taký sladký popík? Romantické piesne, ktorými sa dajú vyznávať lásku? Človeku napadne jednoznačne romantické miesto… hrad…zámok…rozprávka… Veď skoro každá žena by chcela byť aspoň raz princeznou, za ktorou by prišiel princ a zahral a zaspieval ľúbivé tóny.  Tento sen sa môže stať aj skutočnosťou. Na zámku Šimák v Pezinku, kde 21. júna zanôti Adam Ďurica. Pokiaľ chcete zažiť túto letnú romantiku, tak neváhajte a zakúpte si vstupenky už teraz, keďže počet miest je obmedzený.

Nakoniec úspešne dorazím do práce. V kancelárii ma čakajú na stole dve vstupenky na koncert Adama Ďuricu v Pezinku. Celé ráno sa nieslo v duchu jeho songov. Svet mi tým chcel niečo naznačiť? Kde všade ľudia počúvajú hudbu? Kde počúvate vy?

 

Už máš lístok

Už máš lístok

Ak už máš lístok, tak ho maj radšej vytlačený a poriadne ho drž, nech sa nestratí. Silno ho drž a nepusti z ruky. O niektoré podujatia je veľký záujem, tak nech ti ho nikto neuchmatne.

.

Skontroluj si, či ho určite máš aspoň deň vopred. Na poslednú chvíľu sa to už ťažšie rieši. Ušetríš si stresy, vrásky, hádky, sivé vlasy 😊

Ak sa úplnou náhodou stane, že sa vstupenky zničia nejakou nadpozemskou silou ako je napr. drzosť manželky, že ti neskontrolovala vrecká na nohaviciach a vyprala ich. Pes už nemal, čo iné doma rozhrýzť a musel ochutnať naše chutné vstupenky. Nemal si dostatočne rýchlu reakciu a pozoroval si len zapadajúce papiere za kuchynskú linku. Vyrobenú na mieru, namontovanú na milimetre presne a jednoducho nestíhaš predviesť svoje kutilské superschopnosti. Naše vstupenky sú aj perfektné hračky. Malé deti ich milujú. Lákajú ich obrázky, farby a majú potrebu ich zničiť. Naše vstupenky odporúčame aj ako výborné palivo do krbu. Horí v momente a zhorí počas pár sekúnd. Keď vstupenky položíš na palubnú dosku a zabudneš, že si v kabriolete. Môžeš im už len zamávať.

Ale pozor! Aj v týchto prípadoch ti vie pomôcť naše duo superwomen na zákazníckej linke. Ak si mal rezerváciu, tak si v suchu. Ak nie, kupuj nové vstupenky.

V prípade mierne natrhnutej vstupenky, lepiaca páska všetko zachráni 😊

Pokiaľ si prežil v šťastí všetky hrozby majiteľa vstupenky, tak gratulujeme. Vstupenku máš a môžeš si ísť pokojne užiť podujatie. Príjemnú zábavu!

Po premiére v klipe sa Gáboríkovi črtá ďalšia herecká príležitosť

Po premiére v klipe sa Gáboríkovi črtá ďalšia herecká príležitosť

Jeden z našich najúspešnejších hokejistov Marián Gáborík je posledné mesiace na Slovensku. Dohnali ho k tomu zdravotné problémy, kvôli ktorým je dokonca na listine dlhodobo zranených hráčov. Doma sa ale rozhodne nenudí. V rodnom Trenčíne má svoj štadión, zahral si v klipe IMT Smile a vyzerá to tak, že sa na obrazovkách ešte objaví. O svojej kariére, najlepších momentoch a plánoch porozprával pre Ticketportal TV v youtubovej relácii #prihrajlistok.

O takom čase by bol hokejista Marián Gáborík už dávno v Amerike a pripravoval by sa na sezónu. Do tej však tento rok nezasiahne pre dlhodobé bolesti chrbta. „Začalo to pozvoľne, nebolo to žiadne jednorazové zranenie, ale zhoršovalo sa to. Až tak, že som si necítil nohu, do ktorej mi vystreľovala bolesť. Bol som na operácii a prišli ďalšie komplikácie. Je to ako na hojdačke. Raz sa cítim dobre, potom zle. Na život normálneho človeka by to bolo v poriadku, ale pre vrcholového športovca nie. Stále rehabilitujem, snažím sa udržiavať kondične a fyzicky, ale chrbát mi to pri väčších záťažiach nedovoľuje,“ povedal Gáborík pre Ticketportal.

To, či pôjde do Kanady je teraz stále otázne. Aj keď mu hokej chýba, zatiaľ si užíva to, že je na Slovensku. „Za posledných 19 rokov som nebol doma tak dlho ako teraz. Mohol som byť doma na Vianoce, byť s rodinou a kamarátmi, viac som si užil leto. Je to ale zvláštne, lebo o takom čase som už bol v Amerike a chystal sa na sezónu. Ale doma je doma,“ opisuje.

Top moment kariéry

Za tie roky, čo bol Marián na výslní zažil toho v kariére veľmi veľa. Úžasný pocit mal, keď dal napríklad počas zápasu v NHL päť gólov. Jeden moment sa mu však zapísal do srdca najviac. „Určite Stanley Cup. Mať ho nad hlavou bol najlepší pocit a hokejový zážitok, aký som zažil. Neveril som, že sa mi to ešte podarí. Vtedy bol celý rok taký úspešný,“ hovorí s úsmevom náš skvelý hokejista

Naopak pre športovca je najhorší pocit, keď sa zraní a netuší, kedy sa vráti späť. „Po niektorých zraneniach som už mal myšlienky, že s tým skončím a vykašlem sa na to. Ale potom som znova začal myslieť pozitívne, prišiel som do L.A. a otočilo sa to,“ dodal pre reláciu Ticketportal TV #prihrajlistok. Na svojej kariére by ale nezmenil nič.

Z hokejistu herec?

Marián teraz svoje dni trávi úplne inak ako bol zvyknutý. Hoci stále cvičí, sú to skôr rehabilitačné cvičenia a udržiavanie sa v kondícii. „Začal som znova hrať na gitare, s manželkou sme účinkovali v klipe IMT Smile. Ivan Tásler nás oslovil a bol to perfektný zážitok, niečo nové. Možno sa do budúcnosti ešte niečo herecké črtá. Ide o seriál, ale nechcem prezrádzať viac,“ smeje sa Marián.

Rozhovor vo videu

Rozhovor v dvoch častiach nižšie.

časť 1.

časť 2.