Jozef Hollý a jeho momenty s veľkým M

13. januára 2020

Comments

Klavirista, spevák a šoumen Jozef Hollý búra so svojou Piano Show limity žánrových konvencií, možno aj preto vypredáva jeden koncert za druhým. Zrážka Mozarta s Edom Sheeranom? Prečo nie! Nespútaná hudobná jazda od Letu čmeliaka cez swing a džez až po nanovo aranžovaný kúsok z megahitu Hra o tróny? Nech sa páči! Jeho dramaturgia je podriadená absolútnej tvorivej slobode a jediným pravidlom je, aby mal výsledok „gule“. Exkluzívne pre Ticketportal blog si umelec s nezameniteľným živelným štýlom hry zaspomínal na svoje momenty s veľkým M.

Moment, keď som sa rozhodol našliapnuť na sólovú kariéru

„Tento moment sa dostavil asi päť rokov po tom, čo som bol s kapelou, s ktorou sme hrávali v zahraničí v kúpeľných mestách a na výletných lodiach. Najprv v tom bola snaha osamostatniť sa. Už som nechcel byť len člen skupiny, ale sólista. Pokračovalo to tým, že som bol takmer päť rokov vo Švajčiarsku, neskôr v Mníchove a tam som chodiť hrávať do päťhviezdičkových hotelov. Okrem toho som sa opäť vrátil aj na výletné lode, no už bez kapely, ako sólista.

Zlomovou chvíľou bolo, keď si ma raz počas svojho vlastného koncertu pozval na pódium jeden vynikajúci nemecký sólista. Vraj ma už počul hrať a či si to spolu nevyskúšame. Bolo to ohromné uznanie, lebo vtedy nás bolo na celej lodi šesť alebo sedem klaviristov, no on si vybral mňa. Krátko sme si teda zahrali a následne ma začali oslovovať rôzni ľudia s otázkou, prečo takúto šou nemám aj ja. Videli vo mne potenciál a toto bol asi najdôležitejší moment na ceste k vytvoreniu mojej vlastnej Piano Show, čiže k rozhodnutiu hrať skladby, ktoré milujem.“

Moment, ktorý to celé odštartoval

„Návrat z lodí alebo hotelov naspäť domov bol ťažký. Nemal som kedy a ako udržiavať kontakty, prakticky nikoho z brandže som nepoznal. No aj napriek tomu, že som nemal predstavu, kde a kedy budem koncertovať, celé mesiace som tú svoju vytúženú Piano Show pripravoval. Niečo ma skrátka hnalo vpred a verím tomu, keď sa hovorí, že šťastie praje pripraveným. Ak by to tak nebolo, neudiala by sa jedna kľúčová vec. Taká, aká sa mi nestala ani počas desiatich rokov v zahraničí.

Piano Show bola nacvičená a odrazu sa na lodi objavila dáma z Poľska, ktorá bola v tom čase riaditeľkou najväčšieho rádia v krajine. Vyhrala plavbu a po tom, ako ma počula, ma oslovila s ponukou, či by som si nechcel zahrať na jednom z najväčších poľských festivalov Top Trendy. Slovo dalo slovo a odrazu som smeroval do Varšavy. Zoznámila ma s dôležitými ľuďmi z miestneho šoubiznisu a okrem sľúbeného festivalu som hral na otvorení dvanásteho ročníka tanečnej súťaže Let´s Dance. To bol ozajstný štart mojej sólovej kariéry.“

Momenty, keď som si vravel: „Nevzdávaj to!“

„Život umelcov je na Slovensku zložitý. Ak má niekto šancu účinkovať v sledovanej relácii, ktorá ide v televízii na týždennej báze, tak ho to dokáže vystreliť, no inak to ide veľmi pomaly. Ja som také šťastie nemal. Tie dni a týždne som si musel vydrieť.

Začiatky boli fakt náročné. Pamätám si na obdobie, keď som mal jednu firemnú akciu za štvrť roka. V tom čase som si musel vyslovene požičiavať peniaze, aby som mohol niekam ísť sa snažiť presadiť. Bez týchto skúseností by som však nebol tam, kde som dnes.“

 

Nezabudnuteľné momenty s fanúšikmi

„Nie som síce rocková hviezda, ale mám pocit, že ani my klaviristi sa na nedostatok pozornosti nemôžeme sťažovať. Priznávam, páči sa mi, keď sú dámy dámami a cítim, že ich moje vystúpenie baví. Lichotí mi, keď ma vnímajú okrem umeleckej roviny aj ako chlapa. No je zas pravda, že viac ako podprseniek som dostal plyšových zvierat (smiech).

Keď som bol mladší, mal som dokonca čosi podobné ako to, čo dnes nazývame stalkerom. Stalo sa mi to na výletnej lodi v zahraničí a aj doma na Slovensku. Našťastie išlo o ojedinelé zážitky a nikdy to nezašlo ďaleko.

Inak, veľmi ťažko sa mi vyslovuje slovo fanúšičky. Pre dámy, čo chodia na moje koncerty, sa mi to zdá priam dehonestujúce. Fanúšičky som totiž odjakživa vnímal presne ako tie ženy, ktoré sa prídu pozrieť a hádžu na pódium podprsenky. Moje publikum je decentnejšie a teší ma, že často vídam v hľadisku známe tváre, ktoré chodia na vystúpenia pravidelne. Je to fantastické. Podpora fanúšikov je pre mňa silným zdrojom energie. Aj preto sa im snažím po koncertoch vyjsť v ústrety a robím napríklad autogramiády spojené s fotením. Vždy je to príjemný zážitok pre obe strany.“

 

Môj veľký moment, na ktorý ešte len čakám  

„Nezvyknem príliš rozmýšľať nad tým, kde a kedy sa vidím. Môžem niekam smerovať a nad niečím dumať, no nič viac. Ak však o niečom konkrétnom snívam, tak je to vypredanie veľkého štadióna. Nepodriaďujem tomu všetko. Mám to skôr odložené kdesi v podvedomí a sem-tam myslím na to, že ak by som tvrdo zamakal a bolo by mi dopriate, bolo by fajn to dosiahnuť.“

 

Súvisiace príspevky

Bekim: Neviem ukázať fuckera a serie ma to

Bekim: Neviem ukázať fuckera a serie ma to

Nádejný bikrosár, neskôr stand-up komik, dnes motivátor. Bekim Aziri v živote veľa zažil, z úplnej kaliky sa dokázal silou vôle postaviť na vlastné nohy. A ako hovorí, dnes už nie je dôležité, ako ďaleko zájde, ale že môže vykonať potrebu postojačky. Všetko, čo...

0 Comments

0 Comments