Túžbu po zážitkoch žiaden vírus nevykynoží

26. mája 2020

Comments

Až 72 percent mileniálov dnes radšej investuje do zážitkov, než do vecí. Potrebu mať vytláča potreba zažiť. Položí dobre rozbehnutú zážitkovú ekonomiku koronakríza na lopatky? Na prvý pohľad je to jasné KO. Lenže na druhý…

V minulosti bolo zvykom vystavovať rodinný porcelán v presklených sekretároch. Dnes majú pre mnohých ľudí porovnateľnú, ak nie ešte väčšiu cenu vstupenky odložené z pamätného koncertu. Do vitríny pamäte odkladáme zážitky. Čo na tom, že sa neblyštia ako nové rolexky na zápästí a nemôžeme z nich okázalo spraviť symbol statusu. Ich hodnota je diskrétnejšia, osobnejšia a vyššia. Aj z pohľadu vedy.

Zatiaľ čo kúpa trendy veci poskytuje instantnú dopamínovú „šlehu“, ktorá rýchlo vyprchá a necháva nás hladných po ďalšej, ideálne ešte drahšej dávke, zaplatiť za zážitok vyhodnocuje mozog odlišne – ako dlhodobú investíciu do duchovného kapitálu. Pocit, ktorý si odnesiete z koncertu, festivalu, divadelného predstavenia či športového zápasu, si telo pamätá a je schopné sa k nemu na počkanie vrátiť, či už cez zmyslové asociácie alebo cielené premietanie spomienok za zatvorenými očami. Takto možno v podstate do nekonečna recyklovať zážitok a nachádzať v ňom potešenie.

Nemôžete „odnezažiť“, čo ste raz zažili. Zážitok je v tomto smere invazívnejší ako hocijaký vírus. Stačí sa mu vystaviť na veľmi krátky čas a pretrvá vo vás po zvyšok života. Nezabudnete, ako ste vo vypredanej aréne na koncerte svojho obľúbeného speváka stratili pri skandovaní hlas. Nezabudnete, ako vás ešte dlho po spadnutí opony po jednej fakt vydarenej divadelnej hre pálili dlane od potlesku.

Iste ste si počas uplynulých mesiacov všimli, že obývačkový potlesk až tak nerezonuje. Tlieskať po odpozeranom live streame je iné… divné. Aj to tlieskanie (či skôr jeho absencia) nám pripomína, ako bytostne sa nám cnie za bezprostrednými zážitkami.

Kým sa ich znova dočkáme (a raz to nepochybne bude), buďme vďační za iniciatívy umelcov a organizátorov, ktorí sa proaktívne zmobilizovali, aby fanúšikom priniesli maximum toho, čo sa momentálne priniesť dá: „light“ verzie zážitkov, dostupné online. Ticketportal je im pri tom verným technologickým spojencom. Ako prvá ticketingová firma na Slovensku prináša napríklad systém flexibilného vstupného, keď si ľudia na základe hry určujú cenu vstupenky a majú tak možnosť priamo sa podieľať na podpore zábavného priemyslu paralyzovaného krízou.

Nedávno som sa zhovárala so zakladateľom Ticketportalu Eduardom Jánošíkom. V rozhovore pre Hospodárske noviny povedal peknú myšlienku: Energia, ktorá medzi umelcami či športovcami a ich fanúšikmi pri živých podujatiach vzniká, je nenahraditeľná. Preto sa ani nedá v plnom rozsahu digitalizovať či zautomatizovať.

Energia, ktorá medzi umelcami či športovcami a ich fanúšikmi pri živých podujatiach vzniká, je nenahraditeľná. Preto sa ani nedá v plnom rozsahu digitalizovať či zautomatizovať.

Eduard Jánošík

Ticketportal

Presne tieto jeho slová mi napadli, keď som si prečítala o nápade mesta New York City otvoriť vychýrené štadióny pre športovcov, nie však pre fanúšikov (tí sa budú musieť nateraz uspokojiť s televíznymi prenosmi) a ako motiváciu púšťať hráčom z reproduktorov zvukové efekty jasajúceho davu. Natíska sa otázka, či zakrývanie nenormálnosti celej situácie nemá v tomto prípade kontraproduktívny efekt a nepôsobí ešte nenormálnejšie.

Hlad po zážitkoch neslabne, aj keď je chladnička dočasne zavretá. Napokon, ukázalo sa to aj teraz, v pandemicky monotónnych týždňoch, keď sa húfy ľudí v domácej izolácii dali na zážitkové pečenie chleba a z priateľských „happy hours“ na Zoome sa stala štandardná forma spoločenského vyžitia.

Buďme realisti. Ešte si zrejme hodnú chvíľu počkáme na vyskákanie v kotle pod pódiom a pálenie dlaní od nezriadeného tlieskania. Kým sa tak stane a my znova nadobudneme plnú kontrolu nad rozširovaním nášho zážitkového fondu, čo tak vzdať symbolický hold ľuďom, ktorých živí práve tvorba zážitkov? Trebárs aj zakúpením vstupenky na ich online podujatie.

P.S.

To, čo sa do spomínaného interview nedostalo, bolo Eduardovo smutné konštatovanie mimo záznamu: „Náš biznis je síce krásny a emotívny, ale človek ho pre svoj život v zásade nepotrebuje.“

Dovolím si nesúhlasiť a ako dôkazový materiál dávam do pozornosti každý jeden raz, keď ste sa vracali z kultúrnej akcie s pocitom, že nekráčate, ale LIETATE. Tak ako sú nutrienty palivom pre telo, kvalitné zážitky živia dušu. To predsa nie je málo.

Súvisiace príspevky

Poklad nevyčísliteľnej hodnoty už dorazil na Slovensko

Poklad nevyčísliteľnej hodnoty už dorazil na Slovensko

Na Bratislavskom hrade aktuálne prebiehajú prípravy k novej výstave s názvom Poklad Inkov. Pred niekoľkými dňami totiž už tento poklad za prísnych bezpečnostných podmienok dorazil k nám na Slovensko.Ide o najväčší zlatý poklad na svete, ktorý má nevyčísliteľnú...

Podpora slovenského trhu pri pohári vínka

Podpora slovenského trhu pri pohári vínka

Zastihli nás ťažké časy. Ostali sme doma, málo sa vídame s blízkymi a radosti bežného života sme tiež museli obmedziť. Nemôžeme si zájsť len tak na nákupy, do divadla, či na koncert obľúbeného interpreta. No a navyše, dobre na tom nevyzerá ani naša ekonomika.Slovenskí...

Ako ide život? Zatiaľ všetko online

Ako ide život? Zatiaľ všetko online

Taká bežná otázka. Ako ide život? Všetko oukej, zvyknem odpovedať... Posledné týždne je to však skôr „Všetko online“. Online nákupy, kurzy, tréning, online kultúra. Väčšine z nás sa kvôli preventívnej domácej karanténe zmenili dni. Či viac voľného času využijeme...

0 Comments

0 Comments